Lacná výroba DPS
http://blog.darkbyte.sk/?p=823231
Ako vyrobiť DPS doma?
Druhá možnosť je vyrobiť si plošák svojpomocne. Nie je to až také zložité, ako sa na prvý pohľad zdá a tak vám popíšem najbežnejšie metódy.
Najjednoduchšie plošáky robím liehovými fixkami. Jednoducho vezmem kúsok kuprextitu, fixkou nakreslím spoje, po zaschnutí ich obtiahnem ešte raz a po opätovnom zaschnutí doštičku hodím do chloridu železitého (bežne k dostaniu v rádioamatérskych potrebách), zohriateho na cca 40 stupňov Celzia. Po vyleptaní doštičku len opláchnem pod vodou a osuším, zvyšky fixky opláchnem liehom. Nevýhody tejto metódy sú pracnosť, nemožnosť použitia na zložitejšie spoje, nevábny vzhľad spojov po vyleptaní a časté podleptanie fixkového farbiva.
Ďalšou metódou je fotocesta. Je jednoduchá a málo prácna. Na kuprextit nastriekate fotocitlivú vrstvu, navrhnutý plošák si vytlačíte na fóliu, osvitom UV lampou prenesiete na plošný spoj, vyvoláte v hydroxide sodnom a nakoniec vyleptáte persíranom sodným, alebo chloridom železitým a ošetríme spájkovacím lakom. Všetky potrebné chemikálie sa dajú bežne kúpiť v rádioamatérskych potrebách. Výsledky tejto metódy vyzerajú úplne profesionálne, má však jednu obrovskú nevýhodu a tou je potreba vlastniť špeciálnu UV výbojku, alebo horské slnko. Taktiež chemikálie niečo stoja a ak robíte plošáky často, pekelne to lezie do peňazí. Ak sa niečo nepodarí (čo sa stáva v domácich podmienkach často), nasvietenie a vyvolanie musíte zopakovať = minúť znova chemikálie. Aj preto som od nej upustil.
Našinec sa ale nestratí a vždy hľadá najjednoduchšiu a najlacnejšiu cestu. A tak som sa poobzeral, či neexistuje nejaký spôsob výroby pre bežné domáce podmienky. A veruže existuje a pri troche cviku sa ním dajú dosiahnuť výsledky porovnateľné s fotocestou. Ako na to?
Je to metóda nažehlenia tonera 
Vezmete úplne bežný katalóg niektorej zo zásielkových spoločností (Quelle, Moda Prima a podobne), vytrhnete si z neho list a normálne naňho vytlačíte obrazec plošných spojov (vôbec nevadí pôvodná potlač, ide len o tú lesklú kriedovú vrstvu). Vezmete starú žehličku (nie naparovaciu), teplotu nastavíte na dve guličky, vytlačený obrazec priložíte na očistený kuprextit a cez dvakrát zložený kancelársky papier ho počas asi 20tich sekúnd prežehlíte všetkými smermi. Toner sa rozpustí a vďaka kriedovej vrstve z katalógovej strany sa prilepí na kuprextit. Kuprexit necháme mierne vychladnúť, obstriháme prebytočný papier okolo kuprextitu a hodíme ho do studenej vody, aby sa papier odmočil. Zvyšky rozmočeného papiera zotrieme zubnou kefkou, alebo jednoducho prstom. Ak nie ste s výsledkom spokojní, toner jednoducho zotriete acetónom a celý postup zopakujete odznova. Ak sú v prežehlených spojoch dierky, alebo preslabené miesta, hoďte kuprextit na chvíľku do rozohriatej trúby. Toner sa rozpustí a zleje. S pobytom v trúbe to však netreba preháňať, inak sa vám cestičky rozlejú úplne. Hotový nažehlený plošák jednoducho hodíme do chloridu železitého a vyleptáme. Po vyleptaní dosku poriadne opláchneme vodou, osušíme a toner očistíme acetónom. Odvŕtame dierky a po začistení triesky po vŕtaní dosku natrieme ochranným spájkovacím lakom, aby nezoxidovala. Jednoduché, však?
Najväčšou výhodou nažehľovania je finančná nenáročnosť. Katalógov má doma každý plnú riť, tonery do lejzroviek stoja dnes pár korún a chemikálie (acetón, chlorid železitý, spájkovací lak) nie sú nejak extrémne drahé. Ak chcete ušetriť ešte viac, tak aj chlorid železitý a spájkovací lak si viete vyrobiť doma. Ďalšou výhodou je profesionálny vzhľad. Keď získate cvik, je problém rozoznať, či bola doska robená fotocestou, alebo nažehlením. Ak sa nažehľovanie náhodou nepodarí, jednoducho ho zopakujete. Ak sa podarí, už nie je čo pokaziť.
Na záver pár rád. Na leptanie používam chlorid železitý. Leptá síce pomaly (10-15 minút), ale zato citlivo a je lacný, preto som si ho obľúbil, hoci je nepriehľadný a pri leptaní treba dosku stále hýbať. Zahriatím chloridu železitého na cca 40-50 stupňov Celzia urýchlite leptanie. Persíran sodný mi z nejakých príčin občas podleptával toner, tak som ho prestal používať. Ale možno som len niekde robil chybu. Vôbec sa mi neosvedčil roztok z kyseliny chlorovodíkovej a peroxidu vodíka. Leptá prirýchlo (1-2 minúty) a hodne dôkladne, takže mi často zničil tenšie cestičky, alebo menšie nápisy.
Pri nažehľovaní by ste nemali toner zohrievať viac ako pol minúty, lebo potom sa už rozteká a rozpíja. Snažte sa plochu prežehľovať rovnomerne, aby sa vám nestalo, že kraje už budú rozpité, a stred ešte neprežehlený. Ako som spomínal, stačí získať cvik a potom už prežehlíte spoje aj poslepiačky, s rukou cez nohu.
Spájkovací lak sa vyrába jednoducho. Do 50ml liehu hoďte stredne veľkú hrudku kolofónie a nechajte ju rozpustiť. Hotovo.
Chlorid železitý sa dá vyrobiť tiež, hoci je to trocha zložitejšie. Potrebujete na to 100g klincov, pol litra uhličitanu sodného (10%), 0,7 litra kyseliny chlorovodíkovej alebo sodnej a pol litra peroxidu vodíka (10%). Všetko sa dá zohnať v dobrej drogérii a v lekárni (peroxid).
Klince opláchneme horúcou vodou a zalejeme ich uhličitanom sodným. Po pár minútach uhličitan sodný zlejeme a klince OPATRNE postupne povhadzujeme do kyseliny chlorovodíkovej a necháme ich rozleptať. Po rozleptaní klincov OPATRNE vlejeme do roztoku peroxid vodíka a na záver je vhodné vzniknutý roztok prefiltrovať, napríklad cez kávový filter. POZOR! PRI ROZLEPTÁVANÍ KLINCOV A PRI PRILIEVANÍ PEROXIDU VODÍKA SA ROZTOK SILNE ZAHRIEVA A VZNIKAJú NEBEZPEČNÉ VÝPARY, preto používajte ochranné prostriedky (rukavice, rúška) a dobre vetrajte. Pracujete s kyselinou, tak sa podľa toho pri tom správajte.
!!!Autor článku nezodpovedá za prípadné škody vzniknuté na majetku alebo zdraví, spôsobené v súvislosti s použitím postupov z tohoto článku. Všetky postupy z tohoto článku používate na vlastné riziko. POUŽÍVAJTE OCHRANNÉ POMôCKY!!!
